stevo7

Keď som videl na internete názov článku, že tri lesbičky sa „zosobášili“ a čakajú svoje prvé dieťa pomyslel som si, že je to nejaký úlet novinára, ktorý má len veľmi dobrý deň. Keďže sa mi to zdalo ako nevydarený vtip, odignoroval som to a pokračoval pri surfovaní ďalej. Na druhý deň pri jednom telefonickom rozhovore s kamarátom mi medzi rečou spomenul práve tento článok a povedal mi, aby som si ho prečítal. Nedalo mi to a po telefonáte som si ten článok našiel a prečítal. Spočiatku som ani na to nechcel reagovať, ale s odstupom času som si povedal, že predsa len zaujmem k tomu nejaké stanovisko a napíšem zopár slov.

         Už som si myslel, že po manželstvách rovnakého pohlavia a adopcií detí ma v tomto smere už asi nič neprekvapí. Veď čo už môžu chcieť viac, ako prezentovali doteraz. Aj to sa mi už zdalo prinajmenšom nezdravé, aby dieťa bolo obraté o jedného z rodičov. A predsa ma prekvapili, žiaľ nemilo. Zase si ukrojili časť salámy a touto metódou nás chcú postupne viesť. Už nestačí homosexuálnym párom len manželstvo dvoch ľudí, ani adopcia dieťaťa. Už sa im to máli. Už chcú, aby boli traja „manželia“, potom štyria a neskôr už možno celá skupina ľudí. Už sa nebude na občiansky preukaz písať rodič 1, rodič 2, ale rodič 3, rodič 4, až rodič X.

        Neviem si predstaviť výchovu dieťaťa v homosexuálnom partnerskom zväzku a už vôbec nie, keď budú traja rodičia a každý z nich bude mať vlastné dieťa tak, ako to bolo prezentované v tom článku (všetky deti odnosí jedna z „matiek“, ktorá je šťastná, že môže byť matkou na plný úväzok, zatiaľ čo ďalšie dve ju budú živiť. V budúcnosti sa nechá oplodniť vajíčkami partneriek a spermiami darcov). Mám veľa otázok, na ktoré by som chcel poznať odpovede napr. ako budú deti oslovovať „rodičov“, ako ich budú vychovávať, kto bude hlava rodiny, ako im vysvetlia, keď sa ich opýtajú prečo majú spolužiaci otca a mamu a oni nie atď. Na to, že si dospelí splnia svoj sen, doplatia deti, ktoré budú obraté o rodiča.

        Možno sa zdá, že odsudzujem homosexuálne orientovaných ľudí, ale nie je to pravda. Nemám problém sa s nimi stretnúť, ani porozprávať, len sa s ich životným štýlom nestotožňujem. Vidíme v poslednom čase obrovské množstvo útokov na rodinu, či už v podobe tzv. juvenilnej justície (o pomoc pri ktorej doslova žobrú aktivisti už aj v Európskom parlamente viď. video https://www.youtube.com/watch?v=Hcx0AqQZjSA), gender ideológie, potratov, homosexuálnych manželstiev a adopcií detí a pod. Propagujú sa potraty, aby sa deti nerodili v zdravej rodine a pritom umožníme umelo oplodniť ženy, ktoré chcú žiť v lesbickom manželstve. Rozbíjajú sa heterosexuálne manželstvá, dochádza k rozvodom a na druhej strane sa schvaľujú zákony za homosexuálne manželstvá s možnosťou adoptovania detí. Na to všetko doplácajú len a len deti. Za to môžeme aj my a naša spoločnosť, pretože všetky problémy, ktoré máme my dospelí, prenášame na deti a často kvôli problémom nemáme na nich čas. A deti hľadajú pomoc všade, len nie u rodičov. Nemajú možnosť vyrastať v úplnej rodine, nemá ich kto usmerniť, poradiť, strácajú oporu u otca. Lebo otec je hlavou rodiny dáva pocit bezpečia a istoty a u matky nachádzajú materinskú lásku a pocit domova. A to nikdy nenájdu u homosexuálnych manželstvách. Hráme sa na Boha, chceme meniť zákony, ktoré sú tu tisíce rokov a ktoré fungovali a budú fungovať. Veď vďaka kresťanstvu sa rozvíjala kultúra nielen v Európe, ale aj vo svete. Chceme všetko meniť len preto, že sa to malej skupine ľudí nepáči, že to cítia inak a nie je to už „in“.

        Všetky tieto antizákony schvaľujú aj zakonodárcovia, ktorí vyrastali v zdravej rodine a majú svoju vlastnú rodinu. Je na ich svedomí prečo to robia, či nemajú dostatok informácií alebo sú zmanipulovaní. Úlohou nás všetkých je chrániť naše deti tak, ako sa len dá, či už modlitbou, rôznymi akciami ako je Pochod za život alebo petíciami, ktoré organizuje Aliancia za rodinu alebo pomáhať prakticky organizáciám venujúcim sa rodine. Je len na nás, ako prispejeme k tomuto historickému boju a s čím sa pozrieme ďalšej generácii do očí. Jedno je isté, ani dve, ani tri, či štyri „matky“ nenahradia dieťaťu otca, pretože otec je dôležitý.